15/06/2026
🌧️🚗 Keď idem na jarmok ako návštevník, vidím krásne stánky, usmiatych predajcov a hotové výrobky.
Ale viete čo?
Nikdy som sa nezamýšľala nad tým, čo všetko je za tým.
Až kým som sa sama nepostavila za stánok. 🤎
⏰ Budík zazvonil o 3:00 ráno.
V čase, keď väčšina ľudí ešte spokojne spí, my už nakladáme auto.
Krabice. Stoly. Stojany. Tovar, ktorý vznikal celé týždne.
O piatej ráno vyrážame na cestu. 🚗
Káva v termohrnčeku ☕, ospalé oči a tichá nádej, že počasie bude mať dobrú náladu.
Lenže počasie si často robí, čo chce. 😅
🌧️ Sobota ráno.
Dážď.
Taký ten moment, keď stojíš pod stanom, pozeráš na mokrú zem a v hlave ti ide jediné:
👉 „Má vôbec zmysel rozkladať tovar?"
Sedeli sme s mužom pod stanom, pili kávu a čakali.
Ja som medzi tým stihla poriadne zmoknúť. 😂
A poviem vám úprimne...
V tej chvíli mi veru nebolo do smiechu.
Lebo keď človek vyrába ručne, nepredáva len výrobky.
Predáva večery.
Predáva víkendy.
Predáva hodiny práce.
Predáva kus svojho života.
Nakoniec sme sa rozhodli všetko rozložiť.
A dobre sme urobili. ☀️
Počasie sa umúdrilo.
Začala hrať hudba. 🎶
Prišli ľudia.
Usmievali sa.
Zastavovali sa.
Rozprávali sa s nami.
A obdivovali našu tvorbu.
A v tej chvíli zabudneš na mokré topánky, únavu aj ranné vstávanie. ❤️
Lenže tým sa to nekončí.
Večer všetko znovu zabaliť.
Každú jednu krabicu.
Každý výrobok.
Každý stojan.
Naložiť do auta.
A cesta domov. 🚗
A na druhý deň?
Celý kolotoč od začiatku.
Dnes je pondelok.
Úprimne?
Najradšej by som celý deň prespala. 😴😂
Deficit spánku sa hlási o slovo.
Nohy bolia.
Chrbát tiež.
Ale namiesto oddychu pripravujem ďalší tovar.
Pretože o pár dní je ďalší jarmok. 🌸
A napriek všetkému sa naň teším.
Pre ľudí.
Pre rozhovory.
Pre tie chvíle, keď si niekto vezme do ruky moju tvorbu a povie:
💗 „To je nádherné."
A vtedy viem, že to celé stálo za to.
Od budíka o 3:00 ráno...
Až po poslednú krabicu naloženú večer do auta. 🤎
🌸 A teraz mi povedzte...
Napadlo vám niekedy, čo všetko musí predajca na jarmoku absolvovať, kým sa jeho výrobok dostane až k vám? 😊👇